V živote nás môžu prekvapiť najrôznejšie nepríjemné udalosti. Niekedy sa nás týkajú priamo, inokedy o nich vieme len z počutia. Aj tak ale dokážu otriasť našimi základnými istotami. Môžu to byť najrôznejšie prírodné katastrofy, vojnové konflikty, epidémie... Ak máme deti, nepotýkame sa len s vlastným strachom, ale aj s obavami, ktoré situácia vyvoláva u nich. Poďme sa preto pozrieť na to, ako deti v takýchto chvíľach upokojiť a ako s nimi o náročných situáciách hovoriť.
Ak chceme deťom pomôcť, musíme najprv upokojiť sami seba. Čím sú deti menšie, tým viac sú na nás napojené, a tým zásadnejší je náš vlastný pokoj. Ak naše obavy dokážeme zmierniť len čiastočne, nie je nič zlé na tom, aby sme deťom svoje vlastné emócie pomenovali:
„To, čo sa deje, vo mne vzbudzuje obavy, je mi z toho smutno...“
Nie je potrebné byť za každú cenu hrdinom. Ak budeme deťom tvrdiť, že sa ničoho nebojíme, ale strach z nás aj tak vycítia, naše neprimerané chovanie ich ešte viac zneistí. Dôležitá je samozrejme miera. Nemali by sme deti našimi pocitmi zahlcovať.
Čo sa týka detských emócií, kľúčové je uznanie, že tieto emócie tu sú, a že je to v poriadku. Uistime deti, že sme tu pre ne a že majú našu podporu, kedykoľvek ju budú potrebovať.
„Je normálne, že v tejto situácii cítiš strach, hnev, smútok... Je to nepríjemné, ale spolu to zvládneme.“
Je tiež namieste informovať deti o tom, čo sa deje. Samozrejme, je potrebné urobiť tak primerane ich veku a osobnostnému ladeniu. Rovnako ako nemá cenu popierať naše emócie, nemá zmysel deťom hovoriť, že všetko je v poriadku. Deti veľmi dobre vnímajú atmosféru okolo seba, počúvajú, o čom sa bavia dospelí, vnímajú správy z médií. Ak nemajú k dispozícii pre ne zrozumiteľné informácie, začnú si vytvárať vlastné predstavy, ktoré môžu byť vo výsledku omnoho desivejšie než reálne ohrozenie.
Okrem vysvetlenia situácie umožnime deťom pýtať sa na to, čo ich samotné zaujíma. Možno budú chcieť vedieť, či aj im hrozí nejaké nebezpečenstvo. Alebo sa budú zaujímať o to, ako si poradia ľudia, ktorých sa katastrofa bezprostredne týka. Možno budú aj pociťovať túžbu nejako pomôcť.
Práve pomoc druhým môže byť veľmi dobrým spôsobom, ako sa vysporiadať s nepríjemnými pocitmi, ktoré situácia prináša. Začneme niečo robiť namiesto toho, aby sme len sedeli a strachovali sa. Zároveň zažívame dobrý pocit, že sme nejako nápomocní. To isté platí aj pre deti. Tie môžu napríklad nakresliť obrázok, vymyslieť básničku, rozprávku, alebo sa podeliť o niektoré svoje hračky a podporiť tak deti, ktoré vplyvom situácie prišli o tie svoje. Ak s týmto nápadom neprídu deti samy, môžeme im ho navrhnúť, ale nie je dobré ich do podobných činností nútiť.
Môže sa tiež stať, že situácia, ktorá nastala, vyvolá v deťoch veľmi silný strach, ktorý ich až paralyzuje. Nie sú schopné vnímať nič iné, len pocit ohrozenia. V takých chvíľach nemá zmysel nič vysvetľovať, primárne je pomôcť deťom strach zvládnuť. U malých detí prispieva k pocitu bezpečia predovšetkým náš kontakt, objatie, uistenie, že sme s nimi:
„Som tu s tebou, si v bezpečí. Tento pocit o chvíľu prejde.“
Prežitok môžeme tiež pomenovať a použiť na upokojenie dychové cvičenie:
„To je asi veľký strach. Vypustíme ho teraz spolu z tela von. Nadýchnime sa a s výdychom budeme syčať ako had, najdlhšie, ako to dokážeme.“
Je dobré podporiť dieťa tým, že vykonávame túto techniku spolu s ním. Pokračujeme tak dlho, kým sa stres nezmierni. Deti, ktoré ešte nezvládajú výslovnosť písmena S, môžu predĺžiť výdych písmenom A alebo U.
Pre lepšie pochopenie náročných udalostí môžu byť veľmi prínosné príbehy. Okrem tých, ktoré ponúkajú knihy či filmy, sa s deťmi môžeme rozprávať o tom, že sa podobné situácie už v minulosti stali, a ľudia nimi dokázali prejsť. Možno máme dokonca niekoho takého v rodine alebo v okruhu známych. Pomocou príbehov deti zisťujú, ako môžu takéto udalosti prebiehať, ako ich ľudia prežívajú, ako jednajú, a čo môžu urobiť pre to, aby situáciu zvládli.
Aj v aplikácii Readmio nájdete príbehy, ktoré sa náročným udalostiam venujú. Tému prírodnej katastrofy, ktorá berie domovy, otvára príbeh Veľká voda. Dozviete sa v ňom, že i zdanlivo beznádejná situácia sa dá zvládnuť, ak nám niekto poskytne pomoc. Niekedy našu pomoc potrebuje i ten, koho nemáme práve v láske. Práve to sa stalo v príbehu Mravce a mláka. Príbeh Malá Sofinka a veľký strach zas ukazuje, ako môžu deti s pomocou dospelého svoje obavy zvládnuť.
Prajeme vám mnoho síl do náročných časov a nezabúdajte, že ak trvá nepohodlie dlho, je dôležité venovať sa taktiež tomu, čo vás spoločne s deťmi teší, urobiť si radosť a načerpať tak novú energiu.
