Keď šla Šarlotka s ockom ráno do školy, zahliadla dve maringotky a niekoľko áut so zvláštnym nákladom. Vyzeralo to ako kolotoč s lietajúcimi labuťami.
„Oci,“ zvolala a potiahla ocka za rukáv, „pozri, vidím kolotoče!“
„Máš pravdu, Šarlotka, dnes sa u nás začína jarmok. Pôjdeme sa tam pozrieť?“ Dievčatko nadšene prikyvovalo a ešte si dvakrát od radosti poskočilo. Kolotoče mala veľmi rada a už sa nemohla dočkať. Keď večer spoločne vyrazili na jarmok, všetky už boli rozostavené po lúke a z maringotiek sa ozývala veselá hudba.
„Chcem ísť na labute a na ten kolotoč,“ plánovala Šarlotka, „a rada by som si dala cukrovú vatu a medovníkové srdiečko…“
„A mne musíš, ocko, vyhrať v stánku ružu,“ pridala sa k dcérkinmu nadšeniu mamička.
So Šarlotkou najprv vyskúšali jazdu na labutiach a potom sa ponáhľali za ockom k stánkom. Držal v ruke loptičku a dlho mieril na vežičku z naskladaných plechoviek. Prásk, ozvalo sa konečne, a celá veža sa zosypala na zem. S ňou sa skotúľala aj žltá papierová ruža. Otecko zamieril ešte raz a prásk – zhodil aj druhú vežičku s červenou ružou.
„Tá je pre teba,“ povedal a usmial sa na Šarlotku, keď jej podával žltú kvetinu. Pre mamičku bola tá červená. „Chceš si to skúsiť?“ spýtal sa a dievčatko nadšene prikývlo.
Ocko ju zdvihol k pultíku. Šarlotka vzala loptičku, ale ruky sa jej triasli. Keď ju hodila, loptička preletela okolo plechoviek a narazila do zadnej steny stánku. Vyskúšala to ešte dvakrát, ale potom posmutnela: „Nedokážem to, oci.“
„Len sa neboj, dievčatko, skúsime to zase o rok.“
„Poď na retiazkový kolotoč,“ lákala mamička Šarlotku na ďalšiu atrakciu. Usadili sa na sedadlá za sebou a pri rozjazde kolotoča sa držali za ruky.
„Jééj, to je krása, ja vidím tak ďaleko, hurá!“ Šarlotka si jazdu užívala,…