Cristiano a záhadný hlas

Kedysi, nie však až tak dávno, žil jeden malý chlapec menom Cristiano. Býval s rodinou v chatrnom domčeku s hrdzavou plechovou strechou, no zato s krásnym ostrovným výhľadom na oceán. Celá jeho rodina bola veľmi chudobná a nemali toho veľa. Ale Cristiano mal predsa len niečo, čo patrilo iba jemu – vášeň pre futbal.

„Oci, môžem ísť s tebou do klubu? Pekne prosím! Sľubujem, že budem dobrý!“ žobral každý jeden raz, keď sa jeho otec chystal do práce. Pracoval totiž vo futbalovom klube ako pomocník, ktorý sa staral o dresy a kopačky futbalistov a dohliadal na to, aby boli lopty i výstroj hráčov vždy v dobrom stave. A jeho otec, berúc do ruky tašku plnú futbalových lôpt a vybavenia, sa zakaždým len usmial a prikývol.

Za ten čas čo boli v klube, si Cristiano mohol robiť, čo chcel. Mal dovolené hrať sa s jednou z náhradných lôpt, ktoré hráči práve nepoužívali. A keď trénovali, malý chlapec ich po celú dobu so záujmom sledoval. Potom sa pokúšal opakovať presne to, čo robili oni. Ale išlo mu to mimoriadne zle! Lopta mu stále utekala všetkými možnými smermi, len nie tam, kam chcel. Mal síce ešte len sedem rokov, ale jeho snom bolo stať sa najlepším futbalistom zo všetkých! A tak trénoval ďalej.

„Oci, mohol by som mať vlastnú futbalovú loptu?“ opýtal sa jedného dňa. Jeho otec však iba nesúhlasne pokrútil hlavou a pozrel na mamu.

„Cris, sotva máme dosť peňazí na jedlo pre nás všetkých. Nemôžeme si loptu dovoliť,“ povedala smutne.

Ale otcovi ho prišlo ľúto, a tak si neskôr syna zavolal k sebe. Ukázal mu, ako má potrhať a zrolovať staré kusy látok, aby si z nich vyrobil provizórnu loptu.

„Toto ti bude na trénovanie stačiť,“ povedal. Lopta síce vôbec neodskakovala od zeme, ale otec mu ukázal, ako sa…