Kedysi dávno na našej zemeguli nesvietil žiadny mesiac ani hviezdy. Ľudia poznali len slnko. A keď slnko zapadlo za obzor, nastala jednoducho úplná tma. O to väčšie bolo ich prekvapenie, keď v jednu noc vyhupol na oblohu ďalší žiarivý objekt. Nebol to však mesiac, ako ho poznáme dnes. Voľakedy bol totiž úplne rozžeravený. Svojím sálajúcim teplom ničil stromy aj úrodu, a chudáci ľudia z horúčavy neraz omdlievali.
„To nemôžeme nechať len tak!“ vykríkol ktosi z davu nespokojných ľudí, ktorí si nevedeli dať rady, ako sa spaľujúceho mesiaca zbaviť.
Pri úpätí vietnamskej hory Ham Lon žil skúsený lovec menom An spolu so svojou ženou Ninh, ktorá bola zase šikovnou tkáčkou. A práve tej jedného dňa napadlo: „An, si najlepší lukostrelec široko-ďaleko. Čo keby si skúsil mesiac zostreliť? Potom by sme mali konečne pohodu,“ uvažovala Ninh.
„To nie je zlý nápad,“ odvetil An.
Vzal teda svoj luk a šípy a hneď sa aj vydal na horu Ham Lon. Tam potom zamieril a vystrelil prvý šíp. Ale ten nedoletel ani len do polovice cesty. An sa však nevzdával. Zobral ďalší šíp a vystrelil znovu. No ani na druhýkrát nezasiahol cieľ. Takto An postupne vystrieľal celú stovku šípov. Mesiac akoby sa mu posmieval – stále ukrutne pálil na nočnej oblohe. Keď sa už sklamaný strelec chystal vrátiť domov, začul ohromnú ranu. Len čo sa otočil, zistil, že skala za ním sa rozostúpila. Von vykročil akýsi šedivý starček.
„Chceš zostreliť mesiac? Tak to musíš najprv zjesť tigrie a jelenie mäso. Potom si musíš vyrobiť luk z tigrieho chvosta a šípy z jelenieho parožia. Až potom budeš úspešný,“ vyriekol záhadný starček a hneď nato sa skala opäť zavrela.
Doma An všetko vyrozprával svojej žene.
„To nebude pre teba nič ťažké, si výborný strelec,“ uisťovala Ninh svojho muža.
„Práve naopak. Tigre…