Ako uspať zvieratká v lese

Hlboko v horách, pod vysokým kopcom pramení jeden malý potôčik. Nie je to však len obyčajný prameň, ktorý vyviera spod kameňa. Tento potôčik má totiž priam zázračnú moc. Vždy, keď príde večer, dokáže potôčik uspávať zvieratká v lese a na svojich vlnách im zakaždým prináša krásne sny.

A dnes večer nás pozýva, aby sme mu pomohli uspať všetkých neposedných obyvateľov lesa. Privrime si preto oči a nasadnime spoločne na list, ktorý práve spadol z vysokého duba priamo na jeho hladinu.

Budeme sa chvíľku plaviť po tichom prúde, a naše telo sa bude pritom pomaličky uvoľňovať. Nechajme ruky aj nohy oddychovať, lebo teraz nás jemne unáša samotný prúd. Celé telo máme uvoľnené a cítime sa príjemne. Aj náš dych sa pritom postupne spomaľuje. Nádych, výdych. Nádych, výdych. A ešte raz – nádych, výdych.

Dubový list sa pozvoľna plaví po miernom prúde a my sa s ním vydávame na pútavú cestu lesom. Pred sebou ešte vidíme posledné lúče slnka, ale všade za nami už zavládne len tichá a pokojná noc.

Blížime sa k okrúhlemu kameňu, na ktorom sedí malá žabka. Aj ona je po dlhom dni plnom všelijakých zážitkov unavená a rada by si zdriemla. Čaká už len na nás, aby sme jej ešte na dobrú noc zakývali a popriali jej pekné sny. Namiesto dňa teraz nastupuje tmavá noc s miliónmi trblietavých hviezd na oblohe. Žabka si ešte naposledy ospalo zívla a spokojne privrela očká.

Aj malé líšky, ktoré doteraz šantili vo vode, ihneď spozorneli, keď nás zbadali. Dobre vedia, že spolu s nami prichádza tmavá noc a je čas ísť už do postieľok. Mama líška ich ani nemusí volať do brlôžka. Keď sa plavíme okolo nich, zvedavo sedia pred svojou norou neďaleko brehu a pozorne nás sledujú, akoby sa chceli na vlastné oči presvedčiť, či sa už naozaj začína tichá a pokojná noc. Nuž, je to skutočne tak. Tento deň sa skončí, hneď ako preplávame okolo bútľavého stromu, kde majú líšky svoj príbytok. Ešte sa na nás akoby usmiali, a my im už len poprajeme pekné sníčky. Líščiu noru náhle prikryl tmavý závoj a malé líšky sa spokojne uložili k svojej mamičke do vyhriatej postieľky a spokojne zaspali.

Ako prechádzame čistinkou, aj posledné lúče svetla, ktoré sa predierajú pomedzi stromy, pohasnú. Vtáčiky už nespievajú, a aj potôčik akoby o čosi zoslabol. Aj sem so sebou prinášame príjemný pokoj. Všetky rastlinky sa schúlia, aby sa aj ony uložili na nerušený spánok. Ako každý večer, aj dnes im cvrčky zahrajú na dobrú noc.

My sa však plavíme ďalej a takmer všetko, čo je za nami, už spí. Ešte musíme uložiť na spánok malú srnku, ktorá dnes celý deň šantila v hlbokom lese. Je hodne unavená, ale zato šťastná, že už je späť pri svojich rodičoch. Aj tu sa už môže zatiahnuť tmavý závoj, pretože milá srnčia rodinka je už spolu a všetci môžu ísť spokojne spať. Vyčerpaná srnka si potichu ľahla do mäkkej trávy – už sa nevie dočkať, kým prejdeme okolo a nad ňou sa zase rozžiaria hviezdičky. Všetko je v najlepšom poriadku, a tak môžeme aj tejto rodinke zaželať dobrú noc. Dobrú noc aj tebe, milá srnka.

Zdá sa, že najťažšou úlohou bude uspať dvoch malých mackov. Tí by sa hrali najradšej až do rána. Ale to sa už pomaličky plavíme von z lesa, a skoro všade vládne úplná tma, len sem-tam na oblohe zablikajú malé hviezdičky. A tak aj mackovia dobre vedia, že nastal čas na oddych a načerpanie nových síl do ďalšieho dňa. Dvaja ťarbaví bratia ukončili naháňačku a spoločne sa pobrali do skalného úkrytu, odkiaľ ich už nedočkavo vyzerá mama medvedica. Aj na nich zakrátko doľahla poriadna únava. Viečka im oťaželi a zívajúc sa obaja uložili do svojich postieľok. Dobrú noc, milí mackovia.

A teraz je už najvyšší čas, aby sme si aj my oddýchli po celom dni. Lístok necháme preplávať okolo, aby aj nás prikryl jemný nočný závoj. Tak ako všetky zvieratká v lese, aj my už pohodlne ležíme v našej mäkkej postieľke. Aj na nás padla po dlhom dni únava, a teraz nastala správna chvíľa, aby sme si dopriali dostatočný oddych.

Dobrú noc.